Prvé
zmienky o osídlení tejto oblasti sú z roku 1094. V tejto dobe tu
maďarský kráľ Ladislav založil biskupstvo. Neďaleko od neho vznikla
osada Gradec (Grič), ktorá fungovala až do začiatku 17. storočia ako
nezávislé mesto. Po mongolskej invázii v roku 1242 zostalo ušetrené
a kráľ Belo IV. vyhlásil mestom za kráľovské. Habsburgovci - Záhreb
sa roku 1526 dostal pod vplyv Habsburskej ríše, a neskôr pod Uhorskú
správu, v rámci Rakúsko-uhorskej monarchie. V roku 1850 došlo tiež k
zjednoteniu Záhřebských miest - Kaptol, Gradec aj Donji Grad sa
spojili do jedného celku.
Roku 1860 dosiahla do mesta železnica, medzi stanicou a Stari Grad
začala byť budovaná nová výstavba, Záhreb sa rozrastal a neskôr tak
rástol aj jeho vplyv. Prispel k nemu aj fakt, že po dlhých rokoch
nakoniec získalo mesto štatút centra chorvátskeho obrodeneckého
hnutia, hoci Matice Ilýrske pôsobila v Záhrebe už ku koncu prvej
polovice 19. storočia.
20. storočie - Po rozpade
Rakúsko-Uhorska po prvej svetovej vojne sa tu konal snem
juhoslovanských národov padlého mocnárstva. Ich zástupcovia sa
rozhodli pre vytvorenie jedného štátu - Kráľovstva SHS. Medzi rokmi
1929 a 1939 tu bolo sídlo Savski bánoviny, za druhej svetovej vojny
potom ustašovského štátu. V medzivojnovom období žilo v Záhrebe
okolo 185 000 ľudí.
Počas socialistickej Juhoslávie bol Záhreb opäť hlavným mestom
Chorvátska. V tejto dobe bol postavený tzv. Novi Záhreb - sídlisko
na juh od mesta, u rieky Sávy. Pre život mesto bola významnou akciou
Univerziáda v roku 1987, kedy do Záhrebu vstupuje 6423 športovcov z
122 krajín sveta. Od roku 1991 je opäť hlavným mestom nezávislého
Chorvátska, za balkánskej vojny nebol poškodený. V súčasnej dobe má
viac ako 900 000 obyvateľov, s predmestiami okolo milióna.
Zdroj: zahraničné wikipedie,
odborná literatúra vydavateľstva OKNÁ DO SVETA